Peter Mackovčiak

Vyrastal som v Čiernom pri Čadci. Dedko robil v ostravských železiarňach a vo voľnom čase chodil po dedine opravovať televízory; brával ma so sebou. Otec ma učil rukami, nie vysvetľovaním. Mama zase to druhé: čo sa deje medzi ľuďmi a kto čo potrebuje.

Dodnes robím to isté, len tie televízory sú väčšie.

Čo z toho vyrástlo

Zvonku je Martinus e-shop. Zvnútra je to reťaz, ktorá musí držať po celej dĺžke, kým sa kniha dostane z regálu k človeku: objednávanie, katalóg, sklad, logistika, fakturácia. Denne odošleme tisíce zásielok.

Keď niečo praskne, nespadne stránka, ale niekomu nepríde kniha.

Najviac si cením skladový systém, jednotné prihlásenie a tím, ktorý ich postavil so mnou. Ten tím je z toho najťažší - a jediný, čo sa nedá prepísať cez víkend.

Programujem tridsaťpäť rokov, dvadsať z toho profesionálne. Začínal som v Azete, od roku 2013 som v Martinuse - najprv ako programátor, dnes ako CTO. A čím ďalej, tým menej píšem a tým viac skladám: programy do systémov, systémy do väčších celkov. Projekty spred Martinusu sú na stránke Referencie.

Čo sa odvtedy zmenilo

S umelou inteligenciou pracujem denne a už si nepamätám, ako som pracoval predtým. Väčšiu zmenu v tejto práci som nezažil.

Má to ale vedľajší účinok. Otvorila toľko možností, že sa dá donekonečna začínať. Rozrobeného máme viac než kedykoľvek predtým a dotiahnuť to podstatné je ťažšie, nie ľahšie.

Rozoberá sa dnes rýchlejšie, než skladá, a neplatí to len o softvéri. Väčšina zložitosti okolo nás vzniknúť nemusela. A veľa techniky je obrátenej proti človeku, ktorý ju používa: ťaženie pozornosti, sledovanie, rozhrania navrhnuté tak, aby si odišiel neskôr, než si chcel.

Vieme to robiť inak. Len sa to menej oplatí.

Rozobrať vie hocikto. Zložiť späť a dokončiť ostalo na nás.

Prečo píšem znova

Túto stránku mám od roku 2006. Prvé články boli o mod_rewrite, pekných adresách a SEO. Učil som sa to vtedy rukami a rovno o tom písal. Nechávam ich tak, ako sú, aj s dobovými nezmyslami.

Potom trinásť rokov ticho. Nemal som pocit, že mám čo dodať. Teraz mám.

Mimo obrazovky

S manželkou Inkou máme dcéru Ninku. Ráno ju vozím do školy, večery patria im. V lete ma drží bicykel, po zvyšok roka prechádzky. A doma takmer vždy niečo prerábam alebo opravujem - tam sú tie televízory zase malé.

Weby staviam stále. Jeden z nich práve čítaš.